Z temnoty do svetla
Bolo obdobie v mojom živote, ktoré bolo veľmi, veľmi intenzívne… rozvod, strach ako vyžijem sama s deťmi, odvrhnutá rodinou, neprijatá a nepochopená mojimi najbližšími…
Mala som dve možnosti…
…zabudnúť na “prebudenie”, žiť život ako dovtedy v sladkom spánku ilúzií a sebaklamu, kde navonok vyzerá všetko ideálne a krásne, kde keď ti príde ťažko kúpiš si peknú vec, alebo si dáš pohár vínka…Si obľúbená pretože väčšinou na všetky požiadavky hovoríš áno, kde trestáš svoje telo diétami aby bolo krásne a strúhaš kostrbatý úsmev, aj keď tvoja duša plače…
Mohla som zostať s mužom, ktorý bol úžasný dobrák ( a to myslím naozaj), pekný bol, dobrý bol, staral sa o nás… Ale…
No ja som si vybrala tú druhú možnosť… CESTU K CELISTVOSTI KDE TO NAJDÔLEŽITEJŠIE JE PRAVDA A LÁSKA …
Byť pravdivá voči sebe znamená otvoriť trinástu komnatu a pozrieť sa do zrkadla pravdy, kde žijem ilúziu, kde ma strach paralyzuje, kde je maska bezpečnejšia ako pravá tvár…????????
Nie nebola to ľahká voľba… Z poslušného dievčatka sa stala divoká a nespútaná žena, v jej očiach bol zážeh plameňa odvahy… ODVAHY ŽIŤ NAPLNO…
A nezostal kameň na kameni…
Celý život sa mi preskladal od základu… Častokrát som padala do zúfalstva, veľa plakala a kričala a pýtala sa Boha… “Prečo ja?”…
No každý prepad mi odostrel ďalšiu a ďalšiu ilúziu o sebe samej…
Po každej vnútornej búrke som vstávala posilnená a odhodlaná kráčať vpred bližšie k Sebe, k Bohu vo všetkých podobách vo mne…
A odrazu som vnímala, ako sa mení intenzita tých” ťažkých “chvíľ… Že už nie sú tak často, že už vidím viac slnka v mojom živote, začali sa meniť vzťahy… Veľa ľudí odišlo a mnohí zasa prišli a obohatili môj život…
Namiesto :” prečo ja? “… Bolo veľa slov, myšlienok a pocitov vďačnosti za život ktorý žijem, za to čím som obklopená… moja viera v Zdroj V Boha sa posilňovala, moja láska K Sebe sa prehlbovala, odrazu som sa v zrkadle videla inými očami, videla som krásnu zrelú silnú ženu…
Videla som a vidím ženu, ktorá prešla peklom aby mohla stáť teraz na čele svojho rodu vo svojej sile a zároveň v jemnosti, s láskavým srdcom a hlbokou pokorou k bytiu tu na Zemi…
Nie som dokonalá ani moje prejavy nie sú vždy len čistou láskou… No každý deň vstávam a ďakujem za ďalší deň, kedy môžem spoznávať svoju rozmanitosť, kedy môžem stále viac otvárať srdce a milovať, smiať sa z plného hrdla, blázniť sa s deťmi, byť “uletená” a zároveň s nohami pevne na Zemi… Tvoriť svoj sen a hľadať spôsoby ako šíriť lásku a svetlo stále viac a viac do sveta… Ako si užívať každý deň ako by to bol ten posledný 
Nemenila by som ani jeden deň, ani jednu skúsenosť, ktorá ma priviedla až sem do tu a teraz 
Ak ste to dočítali až sem ďakujem možno sa mnohé z Vás našli v tomto príbehu. Píšem to preto, aby sme si každý z nás uvedomili, že cesta transformácie a pravdy nie je prechádzka ružovou záhradou… Ale stojí za to, pretože tu silu, odhodlanosť, odvahu, slobodu a otvorene srdce plne lásky ti nikto nevezme..
možno sa mnohé z Vás našli v tomto príbehu. Píšem to preto, aby sme si každý z nás uvedomili, že cesta transformácie a pravdy nie je prechádzka ružovou záhradou… Ale stojí za to, pretože tu silu, odhodlanosť, odvahu, slobodu a otvorene srdce plne lásky ti nikto nevezme..Je to tvoja skúsenosť, tvoj dar…
S láskou Martina Magdaléna
